Medik - prírodovedec - primed

Autor: Alžbeta Harárová | 26.8.2015 o 19:49 | (upravené 29.8.2015 o 20:53) Karma článku: 12,92 | Prečítané:  2561x

Po maturite som bola dva roky prírodovedec, tzv. biely biológ, to znamená človek, ktorý vie pipetovať a klonovať, ale nepozná tulipán od orchidey. Od treťáku som začala študovať paralelne medicínu, čím sa zo mňa stal primed.

Pôvodcami termínu ,,primed" sú Lukáš Ryba (PřF UK, 1.LF UK) a Kryštof Štafl (PřF UK). Dodané na ich žiadosť s prosbou o prominutí :-)

Moji spolužiaci z prírodovedy neznášajú medikov. A pohŕdajú nimi, pretože ich považujú - z veľkej časti podľa môjho názoru oprávnene - za blbých a namyslených. Moji spolužiaci z medicíny pohŕdajú prírodovedcami proste preto, že pohŕdajú každým, kto nie je medik. Pre mňa ako hybrida to má zaujímavé následky - doobeda si na cviku z anatómie vypočujem sebaľútostivo-nenávistné kecy o tom, aká je medicína ťažká a všetky ostatné výšky ľahké. S jemne ironickým úškrnom mlčím. Poobede na prednáške z molekuláry spolužiak nadáva na nejakého medika, ktorý sa im priplietol do laborky, a hodnotí ho ako ,,blbého a neschopného, ktorý si nedá nič vysvetliť - no proste medik...". Zase mlčím, keď nadávanie nekončí, opatrne ho prosím: ,,Kryštofe, prosím ťa, už nás toľko nesundávaj, začnem sa hanbiť!" Kryštof sa zasmeje a konštatuje: ,,Tebe se to netýká, ty nejseš medik, ty jseš primed." a pokračuje ďalej. Zasmejem sa tiež a cestou do práce v tramvaji uvažujem o osude prírodovedcov, medikov a nás,  ohrozeného druhu primedov.

Dopredu varujem, že toto porovnanie je vysoko subjektívne a zaťažené veľkou štatistickou chybou. Každopádne sa mi ale v priebehu prvého roka môjho akademického dvojboja ten rozdiel medzi populáciou lekárskej a prírodovedeckej fakulty zdal byť taký výrazný, až som dospela k názoru, že by to chcela porovnávaciu štúdiu. Na ktorú nemám čas ani náladu, takže sa uspokojím s krátkym článkom.

Ako som v úvode spomenula, pôvodne som bola čistý prírodovedec. Trochu prekvapujúce na niekoho, kto navzdory otcovi lesníkovi len s problémami rozozná brezu od lipy a dub a buk bude preňho vždy jeden a ten istý strom. Chcela som byť najprv chemik, potom lekár, no a potom som vďaka biologickým súťažiam zistila, že existuje molekulárna biológia a genetika a podobné skvelé veci. Takže nasledovala prihláška a prijatie na Molekulární biologii a biochemii do Prahy. Prvý rok bol fajn, začala som chodiť do laborky, predmety ma bavili, rôzne nepovinné seminárema dostatočne vyťažili, a stíhala som pracovať.

V polovici druhého roka ale začala prichádzať trochu kríza. Čím ďalej, tým jasnejšie som si začala uvedomovať, že výskum je krásny, ale má svoje negatíva. Frustráciu z toho, že donekonečna opakujete jeden experiment a ten nevychádza. Neistota, ako to bude s grantami. Nie práve utešená finančná situácia. A hlavným bodom bolo postupné zistenie, že zrejme na vedca nie som ideálny typ - potrebujem za sebou vidieť výsledky, nevadí mi drina, ale nevydržím makať mesiace bez jasného dôkazu o tom, že to má zmysel. Laborka, kde mi dovolili pracovať, a kde ma naučili kopu užitočných vecí, bola zameraná na leukémie. A mňa časom tie klinické veci začali zaujímať viac ako qPCR. Takže som po krátkom uvažovaní poslala prihlášku na medicínu, urobila prijímačky a začala som svoju kariéru primeda. Tu je pár pozorovaní z prvého kombinovaného roka:

1.Prvý trochu nezvyk bol fixne daný rozvrh. Na prírodovede je môj odbor modulový, to znamená, že si vyberám predmety z piatich skupín a v priebehu bakalára musím splniť predpísaný počet kreditov. Tým pádom si sama tvorím študijný plán a kľudne si môžem jeden semester zapísať 50 kreditov druhý len 10. Pri dodržaní počtu kreditov, modulov a prerekizít je len na študentovi, čo a kedy bude študovať. je to skvelý systém - núti vás to sadnúť si nad zoznam predmetov, uvažovať dosť skoro o zameraní, a celkovo byť aktívny. Na druhej strane ten systém uľahčuje prácu flákačom - pri troche šťastia a ,,vychcanosti" sa väčšine ťažkých predmetov dokážete vyhnúť. Pre mňa to znamenalo možnosť si odchodiť povinné praktiká v labákoch ešte pred začiatkom medicíny, a nastaviť si rozvrh tak, aby som sa nezbláznila (aj tak som na prednášky moc nechodila). Na medicíne som dostala zaradenie do kruhu a rozvrh. NIkto sa na nič nepýtal. Znamenalo to asi prvýkrát musieť brigádu prispôsobiť škole a nie naopak.

2.Druhým šokom bola neskutočná vážnosť celej lekárskej fakulty. Na prírodovede chodia prednášajúci v tričkách a kraťasoch, evtl. džínach. Študenti si občas privedú na prednášku psa a nikomu to nevadí - kým nešteká. Zažila som na prednáške z biochémie, ako spolužiakov potkan vyliezol z klietky a usadil sa mu na ramene. Prednášajúci bez mihnutia oka pokračoval vo výklade glykogenolýzy a prednes doplňoval príkladmi typu: ,,Kdybychom vzali tady potkánka a homogenizovali jeho játra, našli bychom...". Na medicíne chodia prednášajúci v bielych plášťoch a neusmievajú sa. Zvieratá som na fakulte ešte nevidela.

3.Hierarchia na prírodovede takmer neexistuje. Pre prednášajúcich ste ich budúci doktorand a neskôr kolega. Na skúšky sa chodí v rifliach a tričku, šplhouni v rifliach a košeli. Skúšajúceho v obleku som zažila raz. Za tri roky a 32 skúšok. Na medicíne chodia na skúšky v oblekoch všetci a hierarchia je extrémne striktná. Prvák je menej než druhák a ten je menej než tretiak. Všetci sme menej než doktor. Jendoduché.

4.Vážnosť. Na prírodovede máme radi iróniu. Inak by zistenie, že 9mesačný projekt nevyšiel a vy nemáte nič, bolo tak akurát na slučku. Kamaráti večer pri pive konštatujú, že boli 14 hodín v laborke, zarobili na tri obedy, a zistili ďalšiu podstatnú informáciu o účinku vtáčieho vírusu na bunky škrečkov (nekecám, existujú ľudia, ktorí sa tým zaoberajú, jedného poznám osobne). Tento poznatok nepochybne zmení svet. Keď pipetujete štvrtýkrát tú istú reakciu a stále nevychádza, trochu to upravuje vašu predstavu o vlastnom význame. Uvedomíte si, že svet sú jedny obrovské puzzle, a vašou úlohou je pridať pár kúskov na pokiaľ možno správne miesto. Je to potrebné a je to dôležité, ale nikdy neposkladáte tie puzzle celé a sám. Až umriete, vaše deti a vnuci a pravnuci ich budú skladať ďalej. Ak budete mať šťastie, vaše meno vyryjú na kúsok tých puzzlí medzi tisícky iných. Možno nie. Aj tak je to jedno. O čo ide, sú tie puzzle.

Na medicíne mám dojem, že tie chodby sú preplnené dôležitosťou tých, čo po nich kráčajú. Od študentov po profesorov. Občas zaznie ako výčitka: ,,ste predsa študenti medicíny!". Mám vždy nutkanie sa spýtať: ,,no a čo?" Ide o život. Áno, to nepochybne. Ale keď sa teraz učím zoznam hlavových nervov a ich vetvenie, tak je to podstatná vec. Potrebná. A je dôležité sa to naučiť dobre. Ale preboha, keď sa to učím, tak som prvák a o medicíne viem houby a rozhodne nikomu tým život ešte pár rokov zachraňovať nebudem. Naučme sa to dobre, ale bez toho pátosu, prosím. Byť poctivý a zodpovedný neznamená byť patetický. Byť doktor neznamená dusiť sa vlastnou dôležitosťou. A byť dobrý doktor neznamená zabudnúť si robiť srandu. 

5.Peniaze. Na prírodovede môžete svojmu školiteľovi povedať, že prídete do laborky o dve hodiny neskôr a zostanete potom dlhšie, lebo musíte ísť na brigádu. Považuje sa za samozrejmé, že študent musí niekde spať a niečo jesť, a niektorí z nás na to potrebujú zarobiť. Na medicíne sú vo vyšších ročníkoch neplatené letné praxe a tak nejako sa nepočíta s tým, že by si študent chcel zarobiť. Je lepšie brigády pred skúšajúcimi nespomínať. Odvádza to predsa od štúdia!

Tak, a čo má z toho celého primed? Chaos v hlave. Škaredé pohľady z obidvoch táborov. Občas trochu stresu, občas veľmi veľa stresu.

Ale väčšinu času má nadhľad. A preto v tom chcem pokračovať. Na pohovore na 3.lekárskej fakulte sa ma opýtal jej dekan, aký je podľa mňa hlavný rozdiel medzi prírodovedou a medicínou. Odpovedala som, že prírodovedu vnímam ako vertikálnu a medicínu horizontálu. Prírodovedec ide do hĺbky, ale kontext niekedy nezachytí. Mmedik vie málo vecí o veľa veciach. Neznášam povrchnosť a obmedzenosť, takže mi kombinácia vertikály a horizontály vyhovuje. Stojí to za to, aj keď sa občas človek nevyspí...

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

S nádchou na urgentný príjem? Zaplatíte desať eur, navrhuje Drucker

Viac ako 70 percent výjazdov záchraniek k pacientom, ktorých dovezú na nemocničnú pohotovosť, je podľa analytika zbytočných.

DOMOV

Na draho prenajatú limuzínu si šéf štátnej firmy vybavil aj majáky

Akciovka pre Bačíka nevýhodne prenajímala limuzínu.

KOMENTÁRE

Čo bráni Ficovi postaviť sa proti extrémistom?

Vláda nad verejný záujem postavila vlastný záujem o prežitie.


Už ste čítali?