O pacientoch a o srdci

Autor: Alžbeta Harárová | 16.7.2018 o 0:01 | (upravené 16.7.2018 o 0:14) Karma článku: 8,46 | Prečítané:  3499x

Kladiem ruku na hrudník a cítim v dlani údery hrotu srdca. Pravidelné, silné. Akoby sa všetka sila, ktorá ešte v tom krehkom tele zostala, sústredila do dvoch bodov: do tlčúceho srdca a do očí, do ktorých sa nedokážem pozrieť.

V priebehu poslednej stáže semestra som sa pohádala s prednášajúcim lekárom. Vysvetľoval nám, ako neznáša pojem klient v medicíne. Že to vnáša business myslenie do takej ,,noble profession”, akou je medicína. Snažila som sa mu vysvetliť svoj pohľad, že predsa pacient platí poistenie v dobrej viere, že za to dostane nejakú službu. Ako keď si otvárate konto v banke. A keby sme sa sakra všetci naučili vidieť v pacientoch predovšetkým klientov, tak by možno z našich nemocníc zmizli nehorázne komunistické móresy v podobe protivných vrieskajúcich sestričiek a arogantných lekárov. Ku klientovi sa chová každý s úctou, lebo v ňom vidí zdroj svojej obživy. K pacientovi sa – bohužiaľ až príliš často – chováme ako k handre na leštenie nášho mohutného ega.

Toto moje prehlásenie narazilo na dosť výdatný odpor a pohoršenie. Pojem ,,noble profession” zaznel ešte niekoľkokrát a mne sa z toho pátosu mierne zdvíhal žalúdok.

Fast forward pár týždňov. Kardiologická klinika v Berne. Toto je dnes asi 12. príjem. Mám hlad, som nevyspatá a jediné moje zbožné prianie (okrem kafe) je, aby ten človek hovoril nemecky a nie francúzsky, pretože inak to vzhľadom k mojej rudimentárnej znalosti žabožrútoštiny (politickú nekorektnosť cenzor odpustí) bude trvať trikrát dlhšie než normálne a k tomu kafe sa nedostanem.

Očakáva ma sympatický pán, sedemdesiatnik. Prichádza so stenózou aortálnej chlopne, ktorá mu podľa jeho slov značne otravuje život, pretože nemôže chodiť do hôr toľko, koľko by si prial. Má naplánovanú tzv. TAVI (transcathetral aortic valve implantation), kedy je degeneratívne pozmenená chlopeň nahradená chlopňou novou, a to celé prístupom z cievy bez nutnosti otvoriť hrudník.

Z pána vyžaruje chuť do života (ktorá vzhľadom k pokročilej dennej dobe a deficitu kofeínu výrazne prevyšuje tú moju) a pomedzi odpovede na štandardné anamnestické otázky mi vysvetľuje, čo všetko plánuje na leto, až tú chlopeň konečne dostane.

Pán je kosť a koža, má vpadnuté oči a ja v duchu vidím všetkých onkologických pacientov, ktorých som pitvala v priebehu stáže na patológii minulý rok. Až nápadne mi ich pripomína. S pánom akurát spíšem anamnézu, vyšetriť ho mám, až sa vráti z gastroskopie. Indikovanej pre pár mesiacov trvajúce bolesti v epigastriu.

Neskôr poobede sa bavíme s gastroenterológom. Nález z gastroskopie hovorí výrazne pre nádor, definitívne sa vyjadrí patológ. Odchádzam pána vyšetriť, TAVI sa odkladá a plán je, že neskôr večer za ním pôjdeme s doktorom a vysvetlíme mu ďalší postup.

Vlečiem sa k nemu do izby. Pán je ešte živší než predtým, pretože sa konečne mohol najesť. Ponúka mi časť svojej večere, ktorú – po prehltnutí naprázdno – odmietam. Vyťahujem stetoskop a snažím sa to odbyť čo najrýchlejšie. Lenže pán ma evidentne chuť na pokec. Popisuje mi svoje obľúbené miesta v Berner Oberland, kam má namierené s vnúčatami. ,,Musíte to vyriešiť s tým srdcom rýchlo, lebo inak im nebudem teraz cez prázdniny stačiť, tým deckám.” Usmievam sa a ten úsmev ma stojí viac energie než horský polmaratón.

Nakláňam sa naňho a popri jeho popise plánov na ďalší rok vnímam vychrtnuté telo, rebrá potiahnuté kožou, priestory medzi nimi vpadnuté tak, že keď mu na hrudník položím stetoskop, tak neprilieha na kožu. Šelest má ale silný natoľko, že stačí dotknúť sa hrudníka okrajom stetoskopu a je ho počuť. Tú chlopeň by fakt potreboval.

Položím mu na hrudník ruku, vľavo od hrudnej kosti. Cítím údery srdečného hrotu o moju dlaň. Prekvapivo silné údery, dané samozrejme celkovou kachexiou. Zdá sa mi, že ohromná životná energia celého toho tela sa sústredila do tohto jedného bodu. Že celá tá strašná chuť žiť sa premenila na silu sťahov srdca, ktorého sa teraz cez tenkú vrstvičku kože a zbytkov svalov dotýkam. Prinútim sa mu pozrieť do očí. Mám ruku na srdci toho človeka a v jeho očiach vidím absolútnu dôveru, z ktorej mrazí.

Matne si spomínam, že v popise RTG hrudníka z minulého týždňa rádiológ zmienil niekoľko ložisiek v pľúcach. ,,Povedzte mi, ako dlho po tom, ako dostanem tú novú chlopeň, budem môcť ísť do hôr? Týždeň, dva?” Chce sa mi kričať. Profesionálne mu odpovedám, že sa o tom musí poradiť s kardiológom, ktorý bude robiť zákrok. Predstavujem si, ako za hodinu až dve za ním prídeme znovu s doktorom a budeme mu opatrne hovoriť to, čo mu v tejto chvíli ešte nehovorím.

Prinútim sa mu pozrieť do očí a mám dojem, že on v tých mojich musí vidieť odpoveď – že do hôr sa zrejme už nepozrie. Ale hrám dobre, pretože sa usmeje a pýta sa, či sa ešte uvidíme. Prikývnem a hovorím mu, že neskôr prídem znovu s doktorom. Prikývne. Stále sa usmieva. A znovu ponúka časť večere.

Zvyšok dňa utečie rýchlo. Vrátane obávaného rozhovoru. Vedie ho doktor, ja akurát počúvam. Somv tej chvíli strašne rada, že hovoriť nemusím. Doktor konverzáciu zvláda perfektne. Neskôr večer pri písaní správ doktor smerom ku mne prehodí: ,,Nie je to jednoduché.” Mávam rukou, akože všetko v pohode. Hlavne profesionálne. Hlavne nevypadať ako srab, ako niekto, koho sa umieranie dotkne. ,,Elisabeth, je to tvoj pacient. Umiera. Mrzí ťa to. Chovala si sa profesionálne, ale je ti ho ľúto. Časom si zvykneš a bude to jednoduchšie. To, že ťa to mrzí, neznamená, že nebudeš dobrý doktor. Naopak. Bež domov.” Prikývnem a vypadnem. Som mu za tých pár viet hrozne vďačná.

Večer idem behať do parku, behám vyše hodiny až do vyčerpania. Stále sa nemôžem zbaviť pocitu, že v pravej ruke cítim tlkot toho srdca. Dobieham naspäť k ubytovni. Pália ma oči, pretože mi do nich steká pot. Nielen pot. Už sa za to ale nehanbím. Bol to môj pacient. Pacient, pretože pre klientov si človek večer v sprche slzy utierať nemusí.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Má o víťazstve pravdu Fico alebo Sulík? Odpoveď im môže dať Hlina

V okresných štruktúrach SaS majú výhrady.

Podcast Dobré ráno

Dobré ráno: Voľby vyhrali všetci. Hľadajú sa porazení

K víťazstvu sa hlásia skoro všetci.


Už ste čítali?