Ako prežiť karanténu - návod Viktora Frankla

Autor: Alžbeta Harárová | 19.3.2020 o 16:13 | Karma článku: 7,56 | Prečítané:  1998x

Neznášam reči o tom, ako je potrebné myslieť pozitívne, na každej kope hnoja vidieť tancovať ružového jednorožca a nad každým močiarom tušiť dúhu. Iritujú ma reči o tom, že súčasná situácia je vlastne darom, lebo spomalíme.

Prakticky každý cíti neistotu a strach a to je objektívne nanič. Je nanič nevedieť, či vaše podnikanie prežije. Či budete mať na zaplatenie hypotéky, lebo sedíte doma za 60% platu. Z pohľadu študenta v štátnicovom ročníku je dosť nepríjemné nevedieť, či, kedy a ako doštudujete. Hlavne ak ste už sľúbili niekam nastúpiť...

Priznajme si, situácia je mizerná. Karanténa je nepríjemná, zákaz vychádzania je nanič. Zavreté hranice deprimujú. Zrušené pohovory mrzia. Neistota ohľadne práce/štúdia štve. A rastúce čísla infikovaných a obetí indukujú latentný, ale o to nepríjemnejší pocit nervozity.

Nie, nemyslím si, že to je dar z nebies. Ono, myslím, že obete morových epidémií by sa s nami zhodli, že dočasná izolácia, priestor a čas na meditáciu môže byť za istých okolností fajn, ale asi by sme ho ocenili viac, keby ten dar z nebies neprinášal aj tisícky hrobov. A skrachovaných firiem.

Navrhujem teda, vykašľať sa na pozitívne myslenie. A ísť na to z inej strany. Poučiť sa od Viktora Frankla, rakúskeho psychiatra, ktorý vzhľadom k židovskému pôvodu počas 2. svetovej vojny skončil v Osvienčime, prišiel o ženu a o celú rodinu. A bezprostredne po oslobodení napísal knihu ,,...trotzdem Ja zum Leben sagen" (Napriek tomu povedať životu áno). V nej okrem iného tvrdí, že ,,podstata ľudskej existencie spočíva v jej seba-transcendencii. Byť človekom znamená byť zameraný na niečo alebo niekoho, byť oddaný nejakému dielu".

Uznajme, že musieť sedieť doma na zadku nie je ekvivalentné koncentračnému táboru. Možno ale Frankl naozaj má v tomto bode pravdu. Možno naozaj obrana proti neistote a strachu spočíva v tom, nehltať nutkavo správy o počte nakazených a mŕtvych, ani v nadávaní na neschopnú vládu (to môžeme odložiť na neskôr). Ani v hltaní Netflixu.

Za posledný týždeň mi celá situácia nepripadala bezútešná v niekoľkých momentoch:

1. Keď som videla svojich spolužiakov z fakulty, ako ochotne vypočuli prosbu dekana a prihlásili sa ako dobrovoľníci pomáhať v nemocniciach. Keď ich stretávam a vidím ochotne vykonávať monotónne práce, lebo to v tej chvíli je proste potrebné robiť.

2. Keď mi úplne neznáma pani ponúkla 10 rúšok pre mňa a pre spolužiakov na cesty metrom do nemocnice, lebo sa nám zásoby na cestu míňajú a bez nich sa nedostaneme do metra. A odmietla si za to čokoľvek vziať.

3. Keď som cez víkend asi 25krát za sebou postavila vežu z kociek, moja 8-mesačná dcéra ju zhodila, ja som zakričala ,,bum!" (tiež už asi 25krát za sebou, rovnako zanietene ako na začiatku, ale s pocitom, že ešte raz a vytečie mi mozog ušami) a ona sa 25krát za sebou rozosmiala úplne nevinným rehotom tvora, ktorý nepozná minulosť ani budúcnosť, len súčasnú chvíľu.

Všetky tie situácie majú spoločné to, že v nich človek robí niečo, čo samo o sebe rozhodne nepovznáša ducha (napríklad nekonečné stavanie veží zo štyroch kociek alebo šitie rúšok alebo registrovanie pacientov do nemocničného systému). Ale proste to v tej chvíli je potrebné a zmysluplné robiť.

Nedokážeme zmeniť aktuálnu situáciu, ale môžeme zmierniť úzkosť a strach tým, že sa pokúsime podľa Franklovej rady zamerať sa na niečo väčšie a dôležitejšie než sme my. Je v zásade jedno, či to niečo bude mať podobu dobrovoľníckej práce, nákupu pre seniora alebo nekonečného stavania veží z kociek. Alebo perfektného vykonávania svojej práce z home office. Alebo učenie sa na skúšky, ktorých termín je značne neistý. Nech je tá činnosť akokoľvek monotónna, ak v tej chvíli je cieľom niečo a niekto iný, než sme my sami, úzkosť mizne. Samovoľne. Nemusíme pri tom ani pozitívne myslieť.

A nezabudnime, že nedostatok toaletného papiera a cestovín je síce značne nepríjemný, ale v porovnaní s Osvienčimom je to stále luxus...

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Pacientovi operoval nesprávne koleno, v nemocnici pracuje aj dva roky po zákroku

Nitrianska nemocnica dostala za zbabranú operáciu pokutu osemtisíc eur.

Zlatá Zuzana nie je zo skla. Trafí takmer všetko, čo sa hýbe

Zuzana Rehák Štefečeková vyhrala na olympiáde trap.


Už ste čítali?